...

Archeopark Mokrý kút Vyšný Kubín vznikol z iniciatívy občianskeho združenia Ipea. o.z. Ipea vznikla v roku 2011 a hlavným cieľom združenia je zvýšenie kultúrno-historického povedomia verejnosti na základe archeologických nálezov a výskumov z územia Oravy a následná rekonštrukcia a prezentácia ich:

- nehnuteľných artefaktov ako: doklady architektúry, sídliskových objektov, ako sú obytné, hospodárske, výrobné a opevňovacie,

- hnuteľných artefaktov, ako sú: ukážky ukážky replík archeologických predmetov z konkrétneho časového obdobia archeologických kultúr zastúpených v danom regióne,

- dobovej technológie výroby a technologických postupov príslušnej skupiny predmetov, estetické cítenie remeselníkov a ich funkčného využitia.

Archeopark mokrý kút sa snaží popularizovať archeologickú vedu prostredníctvom spomínaných rekonštrukcií pravekého spôsobu života a priblížiť ju nie len vedeckej verejnosti, ale aj širokému spektru návštevníkov, ktoré majú v pláne do tohto procesu integrovať.

Občianske združenie Ipea chce svoje aktivity priblížiť k súčasným štandardom a trendom archeologického bádania prostredníctvom experimentálnej archeológie, ktorá slúži ako prostriedok nie len vedeckého poznania, ale napomáha vytvárať živé praveké pamiatky a atrakcie pre laickú verejnosť. Zámer archeoparku je rekonštrukcia pravekého obydlia a hospodárskeho dvora, ktoré by mali demonštrovať praveký život v regióne Oravy. Konkrétne sa jedná o obydlie lužickej kultúry doby bronzovej, ktorého pozostatky sa našli pri záchrannom archeologickom výskume v roku 2008 v Dolnom Kubíne na polohe Ožnica a ktorý prispel k ucelenejšej predstave o konštrukcii domov Lužickej kultúry.

V regióne Orava sa práve táto kultúra prejavila výrazným osídlením. Lokalita Vyšný Kubín je z tohto hľadiska ideálna, keďže je sama archeologickou lokalitou uvádzanej kultúry. Prebehli tu rôzne archeologické výskumy publikované P. Čaplovičom.

V roku 2012 združenie začalo po administratívnych úkonoch a získaní potrebného priestoru v katastri obce Vyšný Kubín s realizáciou archeoparku.

Začiatok realizácia archeoparku bol úspešný aj na základe získania grantu od nadácia Orange, ktorý celý projekt pomohol rozbehnúť. No aj tu boli autori projektu nútený z dôvodu krátkeho časového horizontu na realizáciu upustiť od použitia metód experimentálnej archeológie v plnom rozsahu.

V auguste 2012 sa začalo s postupným budovaním obytnej chaty pri ktorej sa vychádzalo z konkrétnej nálezovej situácie. Samotná stavba chaty sa začala vyhĺbením základovej jamy, ktorá je do terénu zahĺbená približne 60 centimetrov. Následne bola jama vyložená po obvode plochými pieskovcovými kameňmi. Po vyhĺbení jamy sa do stredu kratších strán vykopali približne meter hlboké kolové jamy do ktorých boli následne osadené nosné koly o priemere približne 25 centimetrov. Cez nosné koly sa položilo stredové brvno na ktoré sa uložili krokvy a na ne sa umiestnili priečne "laty" tvoriace základ strechy. Pri výstavbe sa použilo smrekové drevo a lieskové žrde a prúty, ktoré sa použili na výplet stien. Vypletené steny boli následne vymazané mazanicou zo zmesi hliny slamy a vody. Hlina na mazanicu bola použitá miestna z hliníku vykopaného za chatou, kde sa aj spracovávala na mazanicu. Po vymazaní stien sa strecha chaty pokryla rákosovou či trstinovou krytinou. V interiéri domu sa na základe doložených archeologických pozostatkov zrekonštruovala malá pec na rovnakom mieste.

Po dobudovaní chaty sa začalo s realizáciou výstavby výrobného areálu. Tento pozostával z troch prístreškov pod ktorými sa nachádzali chlebová, hrnčiarska a metalurgické pec v podobe jamky. Keďže z územia dnešného Slovenska zatiaľ chýbajú jednoznačné doklady prítomnosti pece na výpal keramiky pre dobu bronzovú, bola prevzatá replika keramickej pece na základe rekonštrukcie v archeoparku vo Všestarech na základe nálezovej situácie odkrytej v Českom Turnove.

Súčasťou archeoparku je aj hospodársky areál pozostávajúci z políčka určeného na pestovanie dobových plodín akými sú napríklad pšenica jednozrnka, dvojzrnka, špalda, ľan, proso a bôb., hrach, šošovica. Pšenici jednozrnke, prosu a bôbu sa z uvedených druhov v oblasti dolnej Oravy darí najviac o čom svedčia aj pravidelné každoročné bohaté výnosy.

Problematika poľnohospodárstva je značne náročná a z tohto dôvodu vo väčšine archeoparkov absentuje. V priestoroch archeoparku je výroba a spracovanie potravín jednou z najobľúbenejších prezentačných aktivít, ktoré sú zaujímavé hlavne pre detského návštevníka.

K prezentačným aktivitám v Mokrom Kúte patria aj najrôznejšie každodenné činnosti odohrávajúce sa v pravekých spoločnostiach. V tomto prípade sa jedná hlavne o spracovanie kovov najmä bronzu. V tejto oblasti boli dosiahnuté značné výsledky.

Cieľom autorov projektu je dokumentovanie a rekonštrukcia pôvodného spôsobu metalurgie bronzu za pomoci tradičných postupov a vybavenia. Spôsob odlievania bronzu prebieha prostredníctvom jednoduchých nástrojov, ako sú vrecovitý mech s rukávom ukončený keramickou dýzou vyrobenou z hliny z miestneho zdroja, grafitového téglika, a malej jamky, ktorá slúži ako samotná pec na tavenie. Ako zdroj ohňa sa používa drevené uhlie. Roztavený bronz je liaty do vopred pripravených dvojdielnych kamenných kadlubov. Za predlohy slúžia rôzne archeologické nálezy. Na základe rôznych pokusov bolo odliatych množstvo bronzových predmetov ako replík artefaktov doložených na základe archeologických nálezov a výskumov.

Súčasťou metalurgických pokusov v archeoparku Mokrý Kút je aj snaha o analýzu rôznych bronzových predmetov. Táto analýza sa v súčasnosti spracováva na Technickej univerzite v Žiline. Analýza a jej výsledky bude predmetom ďalšieho vyhodnocovania možností metalurgických aktivít po jej ukončení na základe správy, ktorá by mala byť dostupná už v marci tohto roku. Prvé výsledky tejto analýzy už teraz pôsobia veľmi zaujímavo a majú za cieľ zdokumentovať rôzne spôsoby výroby a zmesi kovov z ktorých sú poskytnuté predmety na analýzu vyhotovené. Tieto predmety predstavujú reprezentatívnu vzorku, ktorá ma dokumentovať metalurgiu v dobe bronzovej.

Medzi tieto artefakty patria napríklad rôzne bronzové ihlice, meč, sekerky, šperky ako nákrčník a náramok. Artefakty, ktoré sú podrobované analýze pochádzajú z archeologických výskumov, ktoré prebehli ešte v druhej polovici minulého storočia na Orave. Pochádzajú zo zbierok Oravského múzea v Oravskom Podzámku a zo zbierok Slovenského Národného Múzea v Martine. Na základe iniciatívy občianskeho združenia Ipea o.z. bola nadviazaná spolupráca s oboma inštitúciami a na základe tejto spolupráce sú plánované do budúcnosti aj iné analýza napríklad analýza keramiky Lužickej kultúry.

A práve keramika a spôsob jej výroby je predmetom ďalších z najčastejších pokusov, ktoré sú realizované v archeoparku Mokrý Kút. Prvé pokusy s keramiku boli skôr intuitívne a na základe konzultácií s remeselníkmi, ktorý sa tejto problematike dlhodobo venujú. Z počiatku bola na výrobu keramických predmetov používaná klasická moderne spracovaná hrnčiarska hlina. Dôvod použitia tejto suroviny bol kvôli jej dostupnosti a odpadol tak problém s jej získavaním a následným náročným postupom pri jej spracovaní. Výhodou tejto hliny je aj jej ľahšia spracovateľnosť, ktorá napomohla k lepšiemu pochopeniu jej využitia a osvojenia si jednotlivých postupov a zručností pri vytváraní rôznych keramických nádob. Práve potrebné získanie zručností bol jedným z predpokladov na osvojenie si spôsobov keramickej výroby. Výroba keramiky prebiehala prostredníctvom ručného modelovania za pomoci šúľkov a ich ukladania a tvarovania do požadovaných tvarov. Na vylepšenie keramickej hmoty bol použitý aj kremenný piesok ako ostrivo, ktorý zabezpečoval lepšie vlastnosti hliny a zmiernenie pnutia v črepe počas výpalov. Pomer použitého ostriva bol stanovený na základe vizuálneho porovnania s originálmi črepov pochádzajúcich z rôznych výskumov Lužickej kultúry na Orave. Na toto porovnanie sme použili skartované črepy nevhodné na ďalšie archeologické spracovanie. Počet nádob v peci naloženej vsádky sa pohyboval okolo 20 – 25 kusov v závislosti od veľkosti nádob. Najväčšia nádoba mala pritom výšku 25 cm. Najmenšia okolo osem. Samotný výpal prebiehal už v spomenutej rekonštrukcii tunelovej hrnčiarskej peci za dodržania určitých pravidiel. Výpal prebiehal oxidačným a redukčným spôsobom v súvislosti od druhu vypaľovanej keramiky. Pri výpaloch bolo použité mäkké aj tvrdé drevo. Samotný výpal trval v priemere deväť až pätnásť hodín.

Ďalšie aktivity zamerané na keramickú výrobu v súčasnosti prebiehajú ako pokusy v súvislosti s prospekciou a následným spracovaním rôznych druhov hlín, ktoré sa získavajú z miestnych zdrojov. Je to dlhodobý proces pri ktorom sa vyťažená hlina najprv plaví. Počas plavenia sa z nej odstraňujú rôzne organické prímesi a iné nečistoty, ktoré sa odstraňujú cedením. Preplavená hlina sa následne suší a je uskladnená. Takto ošetrená hlina sa nechá cez zimu odležať. Na jar sa hlina rozdrví a preoseje cez nahrubo tkanú ľanovú látku. Preosiatím sa znej odstránia ďalšie nečistoty, ktoré sa neodstránili plavením. Jemne nadrvená hlina je podľa potreby naostrená. Takto pripravená zmes sa zaleje vodou a vymiesi do potrebnej konzistencie. Nechá sa ešte pár minút odležať znovu sa premieša a postupne sa znej začnú v ruke tvarovať rôzne druhy nádob.

Tavenie bronzu a keramická výroba spolu s drobnou poľnohospodárskou výrobou patria k najzákladnejším a najviac sledovanými aktivitami v pravekej osade Mokrý kút.

K týmto základným činnostiam patria aj malé jedno či viac dňové solitérne pokusy. Medzi tieto pokusy patria spracovanie parohu a kosti, výroba dreveného uhlia v milieri, pokusy s lesným hospodárstvom, rôzne stavebné pokusy ako napríklad pokusy s kolovými jamkami a ich rôznymi konštrukciami, rôzne potravinové pokusy ako je pečenie mäsa v jame na horúcich kameňoch, varenie v nádobách za pomoci horúcich kameňov, obývacie pokusy v zimnom a letnom období a pokusy s rôznymi pyrotechnickými zariadeniami.

Jedným z najzaujímavejších pokusov boli protipožiarne pokusy vykonané na trstinových strechách. Všetky spomenuté pokusy sa v súčasnosti nachádzajú v štádiu overovania a ďalšieho získavania údajov.

V budúcnosti by mali prispieť k tomu aby sa tieto aktivity dokumentujúce a napodobňujúce život v období mladšej doby bronzovej svojim prevedením a technologickými postupmi čo najviac priblížili k aktivitám odohrávajúcich sa v sledovanom období.

Výsledky tohto snaženia sú následne distribuované prostredníctvom rôznych prezentačných aktivít širokej verejnosti. Deje sa tak prostredníctvom jednodňových a viac dňových udalostí.

Medzi túto verejnosť patrí hlavne školská mládež zo základných a stredných škôl ale v jednom prípade to boli aj študenti z katedry archeológie z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Súčasťou prezentačných aktivít archeoparku je aj snaha nadviazať cezhraničnú spoluprácu.

V súčasnosti sa tak udialo prostredníctvom rôznych aktivít. Prvou z nich bola cezhraničná spolupráca s občianskym združením Lipka z Brna. Počas týždenného pobytu si české aj slovenské deti každý deň v týždni okrem nedele, vyskúšali jedno z pravekých remesiel. V pondelok to bola doba kamenná a spracovanie kameňa hladením a brúsením. Ďalej nasledovalo spracovanie parohu a kosti, tkanie, výroba dreveného uhlia a praveká kuchyňa, odlievanie bronzu.

Inou cezhraničnou spoluprácou je príležitostná výpomoc napríklad v pravekej osade Křivolík v Čechách.

Spolupráca so Skupinou Styk zo Slovinskej Ľubľany.

ale aj spoluprácou so združeniami zo Slovenska ako napríklad keltský kmeň Vae Victis a Fuarián či Collegium Myssle, ale aj s remeselníkmi, ako sú hrnčiari, tesári, kováči, metalurgovia

Všetky prezentačné postupy v archeoparku Mokrý kút sú zamerané na zachovanie tradičných metód a technologických postupov, teda sústreďujú sa hlavne na spôsob výroby a nielen na konečný výsledok a celkový vzhľad rôznych objektov a artefaktov.

V súčasnosti archeopark Mokrý kút prechádza veľkou obnovou. Na základe rôznych poznatkov sa snažíme obnoviť hlavný objekt parku a spolu s ním aj celé výrobno hospodárske zázemie a takýmto spôsobom poskytnúť návštevníkovi kvalitnejšie a zaujímavejšie informácie.

Tomáš Demian 2023